Je to skutočne úžasný pocit hrdosti a zadosťučinenia, keď v zahraničí počujete svoje dieťa komunikovať po anglicky a vidíte ho "v akcii". 

Ale ruku na srdce - koľkí rodičia majú tento skvelý zážitok? A koľko je tých, ktorí sa v takej situácii sklamali? Určite je to oprávnený pocit frustrácie, keď investujete do angličtiny svojich detí peniaze, úsilie, čas, nervy... a zrazu z neho v reštaurácii v Chorvátsku nevyjde ani jedna súvislá veta. Tak čo s tým? Určite "nehádžte flintu do žita", nič nie je stratené. Ako rodičia môžete aj z takejto situácie vyťažiť veľa. 

1. Problém nemusí byť len vo vašom dieťati. Žiaci často vykazujú výborné známky na testoch a vysvedčení, ale nevedia angličtinu prakticky použiť. To je znak toho, že sa ju učia pasívne. 
2.  Deti sa v takejto situácii zvyčajne necítia dobre - podobne ako ani dospelí nie. Ale prekonať sa to dá len pocitom úspechu. 
3. Je možné, že vaše dieťa v danej situácii  rozumelo, čo mu niekto po anglicky povedal, len nevedelo reagovať. To je 50% úspechu v komunikácii. Tešte sa z toho spoločne a hľadajte spôsob, ako zvládnuť aj tú druhú polovicu. 
4. Ak vaše dieťa rozprávalo, ale málo, nesúvisle alebo s chybami a habkaním, pochváľte ho. Znie to paradoxne, ale aj takýto výkon si zaslúži ocenenie. A deti si ho od rodičov vážia oveľa viac ako od učiteľa. Skutočnosť je taká, že deti nemajú veľa príležitostí reálne komunikovať po anglicky. Ďalším faktom je, že od dieťaťa mladšieho ako siedmak na ZŠ ani nemôžeme ešte očakávať plynulé a samostatné rozprávanie na každú tému. To dokáže len malé percento nadaných detí. Teda vaše dieťa možno podalo výkon adekvátny skutočnej jazykovej úrovni. A tu ho pochvala posúva dopredu.